Poistenie dennej dávky pri práceneschopnosti

02.02.2011 11:19

Poistenie dennej dávky pri práceneschopnosti v niektorých poisťovniach nazývané aj poistenie ušlého zárobky je jedno z doplnkových poistení, ktoré si človek môže dojednať v rámci životného poistenia. Jeho zmyslom je pomôcť vykryť človeku znížený príjem v dôsledku liečenia či už choroby alebo úrazu. Súvisí to s tým, že pri práceneschopnosti (PN-ke) sa radikálne znížuje príjem človeka, pretože sociálna poisťovňa mu vypláca nemocenskú dávku na úrovni 55 % jeho predchadzajúceho príjmu. Týmto vzniká veľký rozdiel medzi mzdou, na ktorú je človek zvyknutý a nemocenskou dávkou, ktorú dostane od  sociálnej poisťovne v prípade, že je práceneschopný (na PN-ke). Na účel vykrytia práve tohto rozdielu slúži poistenie dennej dávky pri práceneschopnosti alebo poistenie ušlého zárobku, kde si človek stanovuje svoju dennú dávku v prípade, že bude PN.

Príklad

Ferko Mrkvička uzatvoril zmluvu o životnom poistení, ktorého súčasťou bolo aj poistenie dennej dávky pri práceneschopnosti. V tomto poistení si stanovil dennú dávky vo výške 10 €. Ferko Mrkvička mesačné zarobí v priemere 700 €. V rámci chrípkovej epidémie ochorel na zápal plúc. Musel byť 30 dní doma na PN-ke.

Mzda, ktorú by dostal by bola prilbižne 350 €. Ale keďže mal poistenie dennej dávky pri práceneschopnosti, tak z poisťovne, v ktorej mal uzatvorenú zmluvu by dostal ešte navyše 300 €  (30 dni PN-ky x 10 € na deň = 300 €). Takže celkovo by jeho mesačný príjem v danom mesiaci bol 650 €.

 

Výška dennej dávky z poisťovne býva väčšinou obmedzená tak, aby nepresiahla čistý príjem človeka. Cieľom tohto obmedzenia je, aby toto poistenie slúžilo ako kompenzácia straty príjmu a nie ako spôsob zárobku.

Ďalšou dôležitou informáciou, ktorá má vplyv na výplatu peňazí je karenčná doba. Karenčná doba predstavuje obdobie, počas ktorého poisťovňa ešte neplní, aj keď človek  je už práceneschopný. Na to aby, dostal peniaze od poisťovne musí byť dlhšie PN ako je stanovená karenčná doba. V jednotlivých poisťovniach je karenčná doba odlišná. Avšak najčastejšie je 14 dní alebo 28 dní.

Príklad

Ferko Mrkvička uzatvoril zmluvu o životnom poistení, ktorého súčasťou bolo aj poistenie dennej dávky pri práceneschopnosti. V tomto poistení je stanovená karenčná doba 28 dní a Ferko Mrkvička si stanovil dennú dávku vo výške 10 €. V rámci chrípkovej epidémie ochorel na zápal plúc. Musel byť 25 dní doma na PN-ke.

Keďže Ferko Mrkvička má uzatovrené poistenie dennej dávky pri práceneschopnosti, tak očakával, že dostane peniaze od poisťovne. Avšak nedostane žiadne, lebo nebola splnená podmienka karečnej doby, ktorá je 28 dní. Ferko Mrkvička bol na PN-ke len 25 dní, čo je menej než 28 dní. Z tohto dôvodu, nebude žiadné poistné plnenie od poisťovne.

Ale ak by bol na PN-ke 29 dní, čo je viac ako v zmluve definovaná karenčná doba (28 dní), tak by dostal za čas strávený na PN-ke 290 € (29 dní PN-ky x 10 € na deň = 290 €).

Ďalej v rámci poistenia dennej dávky pri práceneschopnosti sa uplatňuje tzv. čakacia doba. Čakacia doba predstavuje obdobie od začiatku poistenia v trvaní niekoľko dní, prípadne mesiacov, počas ktorej, keď nastane poistná údalosť, v tomto prípade práceneschopnosť, tak poisťovňa nemusí vyplácať peniaze. V jednotlivých poisťovniach sa uplatňujú rôzne dlhé čakacie doby.

Príklad

Ferko Mrkvička si uzatvoril zmluvu o životnom poistení, ktorého súčasťou bolo aj poistenie dennej dávky pri práceneschopnosti. V podmienkach tohto poistenia je stanovená čakacia doba 2 mesiace od začiatku poistenia. Ferko Mrkvička si pri podpise zmluvy stanovil poistnú sumu 10 € za každý deň PN-ky. Tri mesiace po uzatvorneí zmluvy ochorel a 29 dní bol PN.

Keďže čakacia doba je 2 mesiace od uzatvorenia zmluvy a Ferko Mrkvička ochorel po 3 mesiacoch od uzatovrenia zmluvy. Tak má nárok na výplatu peňazí vo výške 290 € (29 dní PN-ky x 10 € na deň = 290 €).

Ak by však Ferko Mrkvička ochorel v prvom mesiaci od začiatku poistenia, tak by nárok na výplatu peňazí nemal, lebo nebola dodržaná čakacia doba.

Čakacia doba je spôsob ako sa poisťovňa chráni pred špekulantmi, ktorí by to mohli zneužívať (citím sa že chorlaviem, tak sa poistím). Zvykne sa uplatňovať iba v prípade, že PN-ka nastala v dôsledku choroby. Ak by PN-ka bola z dôvodu úrazu, tak čakacia doba sa neuplatňuje.

Na výplatu peňazí v prípade PN-ky, teda okrem čakacej a karenčnej doby má vplyv aj spôsob vyplácania peňazí. Teda či poisťovňa po uplnutí karenčnej doby vypláca peniaze spätne od prvé dňa PN-ky alebo prvého dňa naledujúceho po ukončení karenčnej doby.

Príklad

Ferko Mrkvička si uzatvoril zmluvu, ktorej súčasťou bolo poistenie dennej dávky pri práceneschopnosti. Jedna z podmienok, ktorá je uvedená v zmluve je, že poisťovňa vypláca peniaze od prvého dňa po skončení karenčnej doby, ktorá je 28 dní. Ferko Mrkvička si stanovil poistnú sumu na 10 €  za každý den PN-ky. Ochorel a bol na PN-ke 29 dní.

Keďže Ferko Mrkvička bol na PN-ke 29 dní, čo je dlhšie ako je stanovená karenčná doba (28 dní), tak mu vzniká nárok na výplatu peňazí od poisťovne. V zmluve má stanovené, že poisťovňa vypláca peniaze od prvého dňa po uplynutí karenčnej doby. To v prípade Ferka Mrkvičku znamená, že poisťovňa mu vyplatí peniaze, za každý deň po uplynutí karenčnej doby t.j. za 1 den PN-ky (29 dní PN  - 28 dní karenčnej doby = 1 deň), čo predstavuje pre neho 10 €.

Ak by Ferko Mrkvička mal v zmluve výplatu od 1. dňa PN-ky tak by mu poisťovňa vyplatila čiastku 290 € (29 dní PN x 10 € = 290 €).